Ako som sa dostala k tomuto koníčku?
V našej rodine nikto nikdy nešil, nemali sme ani šijací stroj. Ja som však od malička tvorila, vystrihovala, lepila, vyšívala, háčkovala, a v rukách šila šatočky pre bábiky.
Ako stredoškoláčka som si na brigáde zarobila a kúpila vytúžený stroj – kufríkový Lucznik – mám ho doteraz a nedám naňho dopustiť.
V mojich šicích začiatkoch (ďaleko pred dobou internetu) som hltala návody z časopisov, absolvovala som niekoľko kurzov a šila a šila… Samozrejme hlavne oblečenie pre seba, neskôr pre deti, ale viac ma to ťahalo ku kreatívnejšej tvorbe.
Popri šití vianočných a veľkonočných dekorácií, vankúšov, tašiek, darčekov sa mi časom vykryštalizovali dva hlavné koníčky spojené so šitím – jedným je patchwork a druhým tvorba textilných bábik a šitie bábikovského oblečenia. Zdanlivo dve (rozmerovo) rozdielne veci spája moja láska k šitiu a tvorivej práci.
Keď sa hrám s malými kúskami látok, odreagujem sa od všetkého, je to pre mňa relax, určitý spôsob meditácie, kedy som len ja, látky, ihly, špendlíky, šijací stroj…
Bábikový príbeh
Bábikový príbeh u mňa začal v čase, keď som mala malú dcéru. Mala hodne kúpených bábik, ale chýbalo oblečenie. „Bábika nemala pyžamko, aby mohla ísť spať, nemohla ísť von, lebo bola zima a ona nemala kabátik…“
Čo urobí mama v takej situácii? Povedala som si – veď šijem oblečenie na deti, zmenším si strihy a oblečenie pre bábiky urobím ľavou zadnou. Ale v tom som narazila na problém.
Oblečenie na bábiky sa nedá šiť tradičnými postupmi, na tie maličké titerné kúsky treba iné finty
Začalo obdobie skúšania, „podvádzania“ – obchádzania klasických postupov, hľadala som postupy ako jednoducho všiť ten malý a ešte k tomu nazberkaný rukávik, ako všiť ten maličký golierik…. Po hodinách pokusov a omylov a obdobiach frustrácie som začala prichádzať na finty a triky na to, aby šitie oblečenie pre bábiky bolo oveľa jednoduchšie.
Výsledok bol, že časom sme mali celkom slušnú výbavu oblečenia pre bábiky.
Potom prišla výzva - čo tak ušiť celú bábiku?
Mám rada výzvy. Bolo to v dobe pred internetom a nájsť strih a návod na peknú bábiku, bolo prakticky nemožné. Znovu tak začalo obdobie primeriavania a obkresľovania umelých bábik, strihanie, šitie, páranie, vyhadzovanie…
Postupne som si vypracovala postupy a navrhla strihy na bábiky podľa mojich predstáv.
Po deviatich rokoch sa mi narodila druhá dcéra, takže s bábikami sme žili vyše dvadsať rokov. Potom dievčatá vyrástli, hračky sme darovali…
Našťastie som si v tom hľadacom období zapisovala všetky úspešné aj neúspešné pokusy, postupy, návody, triky, vychytávky. Veď čo keď niekedy…
To “niekedy” prišlo nedávno v podobe vnučky Johanky
Týždeň po jej narodení som vytiahla látky a pustila sa do prvej bábiky :).
Medzitým prišla éra internetu, kde som našla veľa inšpirácie, ale často nekvalitné návody, a pod väčšinou obrázkov, ktoré sa mi páčili bol odkaz na Etsy na zakúpenie strihu. Áno, kúpila som si nejaké návody, najlepšie sa mi však šije podľa mojich starých postupov.
Rada sa o ne s Vami podelím. Rovnako však o rôzne vychytávky a figle, ktoré je potrebné vedieť pri šití drobných vecí.
Som rada, že ste ku mne zavítali.
Marika