Ty si ako tá Klára, čo cez deň šije a v noci pára – môj manžel si neodpustí tento komentár zakaždým, keď ma vidí párať. A poviem Vám, je to dosť často. Nuž, páranie je síce frustrujúce, ale k šitiu jednoducho patrí. Našťastie sa nemusíme trápiť s nožnicami, žiletkami a iným, lebo niekto múdry (možno manžel dotyčnej Kláry 🙂 ) vymyslel páratko. Super pomôcka. Len ju treba vedieť správne používať. Ja som ju roky používala zle. Viete napríklad načo slúži červená gulička na konci? Určite nie je len na parádu. Tak sa na to pozrime:
Kto páratká vôbec nepozná – je to takáto vecička ako je na obrázku, bývajú aj väčšie, ergonomické, ktoré sa lepšie držia v ruke – ja používam toto maličké. Priesvitný vrchnáčik chráni ostrú časť a keď ho dáte dole, nastoknite ho na druhý koniec páratka, ktoré sa tým predĺži.
Podstatná časť páratka je kovová vidlička, pripomínajúca náš ukazovák a palec. Švy sa režú oblou časťou „medzi ukazovákom a palcom“. Nie „ukazovákom“. Tým len nadvihneme steh a prirazíme celú vidličku a steh prerežeme. Ja som sa roky snažila práve týmto špicom trhať stehy – to je zle.
Na obrázkoch, resp. videu na konci článku, sú tri spôsoby ako párame.
Ešte poznámka – pokiaľ na začiatku a konci niť zapošívame, tak najskôr vypárame toto zapošitie.
Párame na vonkajšej strane švu, prerezávame stehy na preskáčku, cca každý tretí až piaty steh tým sa nám šev rozvolní a ľahko nadvihneme zostávajúce stehy a vytiahneme nitky
Párame vnútri švu, medzi látkami, steh podberieme „ukazovákom“ a oblou časťou prerežeme.
Teraz nastupuje na scénu červená gulička. Keď potrebujeme vypárať dlhší úsek – párame tiež vnútri švu, medzi látkami, ale páratko otočíme – „palec“ s guličkou medzi látky a „ukazovák“ trčí von. Gulička zabráni poškodeniu látok a my môžeme jedným plynulým pohybom vypárať dlhší úsek. Toto chce trošku cvik, neskúšajte prvý krát na niečom, na čom Vám záleží. Ale keď sa to naučíte, je to pohoda.
Prajem Vám aby ste párali čo najmenej 🙂
Šite s radosťou
Marika